Pred 200 rokmi - 2. maja 1806 - sa v malej francuzskej dedinke narodila patronka nasho hospicu - sv. Katarina Laboure. Pochadzala z mnohopocetnej rofnickej rodiny. Ako 9 rocnej jej zomrela matka a ona sa s celou silou detskej lasky primula k novej mame, ktoru si sama vyvolila, k Panne Marii. Vjej skole potom vyrastla v pracovitu, jednoduchu dedinsku devu, ktora v sebe pocitila volanie do Bozej sluzby. Vstupila do Spolocnosti deer krest'anskej lasky sv. Vincenta de Paul, kde sajej este pocas noviciatu v Parizi v roku 1830 zjavila Panna Maria. Ziadala od nej, aby sa dala razit'medaila, ktora mala sluzif k sireniu ucty Neposkvrneneho Pocatia Penny Marie. Prostrednictvom me-daily chcela Matka Bozia pomahat' fud'om v mnohych ich biedach. A skutocne sa medaila vd'aka mnohym vyslysaniam stala vel'mi rychlo znamou - zazracnou. Sama Katarina ostala pritom neznama. Do svojej smrti 31.12.1876 - pred 130 rokmi - zila nenapadne v sluzbe starcom v Parizi.
Jejzivotje ajpre nas dnes vyzvou. Bola ucastna vefkych milosti a neprivlastnila si ich. Bola vyvolena a zila nenapadne, ticho, bez upozorhovania na seba Jej sme zverili toto dielo a verime, ze tento rok, ked'sipripominamejejdve okruhle vyrocia, nasposilni vna-deji, ze Boh aj dnes kona vel'ke veci a tie, ktore zacal aj dokonci. Dajme sa prekvapitl Vsetkym Vam prajem pozehnanu Vefku Noc a radost' Vzkriesenia.

Vasa s. Barbora
Èo plánujeme v roku 2006?

Rok 2006 je tretim rokom fungovania Obcianskeho zdruze-nia SInecnica Slovensko. Ake je a ake bude? V predchadzajii-com cisle sme sa pozerali naspat' a hodnotili svoju doterajsiu cinnost'. Dnes sa pokusime pozriet' dopredu a oboznamif vas s nasimi planmi do tohto roku.
Budeme pokracovat' v nasich dvoch hlavnych cinnostiach:
- jednak v stalom rozvijani domacich sluzieb opatrovatel'skej a hos-picovej starastlivosti. Tohto roku sme rozsirili nase sluzby aj o Agen-turu domacej osetrovatel'skej starastlivosti, ktora bude poskytovaf na nemocenske poistenie domace osetrovatel'ske sluzby. Vzajom-nym prepojenim vsetkych troch foriem domacej starastlivosti moze-me poskytnut' komplexnu starostlivost' najma obcanom Ruzinova.
- druhou hlavnou cinnost'ou je priprava vystavby budovy Centra-ly mobilneho hospicu s dennym stacionarom. Najma zo zbierok drobnych prispievatel'ov a z vynosu ziskaneho z poukazanej 2% dane, tiez z financneho prispevku z Bratislavskeho samosprav-neho kraja sme mohli zaplatit' projektovu dokumentaciu stavby. Zanedlho by sme mali obdrzat' stavebne povolenie a teoreticky by sme mohli pristupit' ku zacatiu stavby. Na zacatie stavby vsak nemame dostatok financnych prostriedkov, preto pokracujeme v hl'adani sponzorov.

Z ostatnych aktivit je dobre rozbehnuta sluzba pozicovne zdravotnickych pomocok. Mame dostatocne mnozstvo pomo-cok, toho roku neplanujeme rozsirit'jej sortiment.
V spolupraci s Nadaciou Jozefa Murgasa pokracujeme v skoleni dobrovol'nikov pre hospicovu cinnost', t.r. by sa mal ukoncit'jeho prvy cyklus. Vyskolenych dobrovol'nikov planujeme postupne zapojit' do nasich sluzieb.
A napokon chceme pokracovat' vo vydavani nasho casopisu SInecnica Slovensko. Na jeho tlac budeme hl'adat' sponzora. Ak sa nam to podari, budeme ho distribuovat' zadarmo.
V neposlednej miere chceme pokracovat' v snahe informo- vat' o nasich sluzbach odbornu i laicku verejnost'. Po doteraj- sfch skusenostiach vidime, ze chorym, starym a zomierajucim, ale aj ich blizkym, je potrebna.
Co povedat' na koniec? Vznik nasej Spolocnosti deer krest'anskej lasky sv. Vincenta de Paul je podl'a slov nasho Zaklada-tel'a sv. Vincenta dielom Bozim. Boli a su to potreby nudznych, ktore si vyziadali nasu pomoc. Ak my budeme ochotne vam posluzit', Boh sam vykona ostatne. Dajme sa nim len viest'.

S. Barbora Kroftova
Sestra v akcii

V tomto cisle by sme radi napisali o cinnosti ADOS, teda Agenture domacej osetrovatel'skej starostlivosti. Od 1.3.2006 dostala povolenie na vykonavanie cinnosti z VUC Bratislava. Jej odbornym garantom je sestra DKL Judita - Erika Cakova.

Sestricka Judita, cakali sme na vas dlho. Vasa cesta k nam, do Slnecnice bola kl'ukata. Mohli by ste nam priblizit' preco?
Clenkou Obcianskeho zdruzenia Slnecnica som od jeho vzniku v roku 2002; bolo zalozene kvoli mobilnym sluzbam a vystavbe denneho stacionara. Jednou z mobilnych sluzieb mala byt' aj ADOS (popri hospicovej starostlivosti a opatrovatel-skej sluzbe). V torn case som pracovala pre Spissku katolicku charitu v ADOS Charitas Dolny Kubin a moje uvol'nenie nebolo tak skoro mozne. Stalo sa tak az k 1.11. 2005.

Ako dlho ste tarn posobili? A ake su vlastne podmien-ky a predpoklady pre cinnost' ADOS a kto uhradza tuto starostlivost'?
Na Orave som prezila krasnych 5 rokov. Podmienkami su: ziskanie licencie na vykon cinnosti (musi to byt' zdravotna sestra s aspoh 5-rocnou praxou a vysokoskolskym vzdelanim) a ziskanie povolenia z VUC. Dalej nasleduju zmluvne rokovania so zdra-votnymi poist'ovhami, ktore hradia osetrovatel'ske vykony ADOS.

Aky je rozdiel v cinnosti opatrovatel'skej sluzby a Agen-tury domacej osetrovatel'skej starostlivosti?
Domaca opatrovatel'ska sluzba je zamerana na poskytova-nie socialnych ukonov ako napr. umyvanie a kupanie chorych, podavanie stravy, varenie, nakupy, vybavenie nejakych urad-nych zalezitosti, dohl'ad a opatera chorych. Opatera je napriklad prebalenie, upravenie lozka choreho, pomoc v domacnosti pre zlepsenie kvality zivota choreho. Na tuto cinnost' - opatrovatel"-sku sluzbu - financne prispieva VUC a mestska cast' Ruzinov a urcitou ciastkou prispieva klient.
ADOS poskytuje po dohode s lekarom osetrovatel'ske vykony: odber krvi, aplikaciu injekcii, infuzii, meranie krvneho tla-ku, glykemie, osetrenie a prevazy ran a prelezanin, zakladnu osetrovatel'sku rehabilitaciu, vymenu mocoveho katetra u zien, odsavanie hlienov. Okrem toho zacvik pribuznych choreho do niektorych ukonov ako je napr. aplikacia inzulinu, nacvik polo-hovania. Ako som spominala, tieto osetrovatel'ske vykony hradia za urcitych podmienok zdravotne poist'ovne.

Ako v sucasnosti funguju mobilne sluzby OZ Slnecnica?
Momentalne pracuju v sluzbach OZ Slnecnica Dcery krest'an-skej lasky - sestry vincentky. Myslim, ze do povedomia sa dostala sestra Barbora, ktora sprevadza chorych a zomierajiicich v sluzbach mobilneho hospicu. V ADOS pracujem momentalne ja a rozbieham tuto sluzbu, a v opatrovatel'skej sluzbe posobia 4 sestry, ktore sa staraju asi o 20 klientov; administrativu a ekonomiku zastresuje jedna sestra. Tri starsie sestricky vincentky, aj ked' nie su clenkami OZ, nas podporuju v modlitbach a niekedy svoj cas venuju na rozhovor s chorymi, napriklad aj v mad'arcine.

Vieme, ze praca v zdravotnfctve je vo vseobecnosti vel'mi narocna. Co vas priviedlo od prace civilnej sestry ku sestre zasvatenej sluzbe v Spolocnosti deer krest'anskej lasky?
Praca v zdravotnictve sa mi vel'mi pacila, ale hl'adala som v nej este nieco. Sama som nevedela, co. Dozrelo to vo mne az vtedy, ked' som v sebe rozpoznala dar povolania k zasvatenemu zivotu. Uvedomila som si, ze sluzba ma naplna vtedy, ked' sluzim Kristovi v osobe chorych. A chorym sluzim ako samemu Kristovi.

A preco prave k vincentkam?
K sestram vincentkam som chodila cez leto na brigady este v case totality, do Knazskeho domu v Pezinku. Aj ked' som ob~ divovala ich sposob zivota, nepomyslela som na to, ze by som aj ja raz mohla byt' sestrou. Bola som presvedcena, ze svoji-mi vlastnymi silami by som tento sposob zivota nezvladla. Ale dar povolania prekonal vsetky prekazky. Preto som rozmysl'ala a pytala sa, kde ma chce Boh mat'. Raz cestou do Pezinka som citala (aj ked' v autobuse nikdy necitam). Bol to zivotopis sv. Ka-tariny Labouree. Zrak mi prave padol na vetu, ktoru adresovala Panna Maria sv. Katarine pri zjaveniach v roku 1830: „Milujem vasu Spolocnost'..." To bol pre mna impuiz k rozhodnutiu patrit' do Spolocnosti DKL. A tak som sa prihlasila a bola som prijata.

Ludmila Baluchova

Matej Ro¾ko

Ešte si, duša, stále na zemi!

Nejasaj, dusa, este nie si tam,
na druhom brehu nebies Jordanu,
este t'a zdrzat' mozu moje slzy,
i ked' v tom úsili som iba sám
a nemam silu Panom pozehnanu,
co by fa mohla v lete zabrzdi.

Modlitbou klopem na nebesia
v zufalej snahe zabranit' tvoj vzlet
do vysav blahodamych nebies.
Prehorke vzlyky srdca sameho ma desia
prilivom smutku, samoty a bied,
ze mi aj tuto nadej beries.

Ja mam len jednu ovecku. Ako Urias.
Pritulnu a vernu. Ochranit' som ju vsak nedokazal.
0 to viac, Boze, moje srdce ziali.
Akoze moze potom v ufnosti volat' Otce nas
na omrvinkach zitia zivoriaci Lazar,
ktoreho nadej viera nezachrani?

Po strmych stupnoch k Tebe kracam
kalvariou samoty a smutku,
aby som zobral o Tvoje zl'utovanie.
V prievane suzob plamen viery stracam,
ulozil si na mna azku skusku,
ktorej len malokto nepodl'ahne.

Nel'akam sa, draha, tone tvojej smrti,
do ktorej som vstupil s odhodlanim
vyrvat' jej tvoj skalp.
Nechal som jej signum v prsti
tohto sveta s odkazom,
ze nespievam jej part.

azko vsak, Pane,
proti zamerom Tvojim
bojovat'.
Smrti, pomocnici Tvojej,
chtivej a neuprosnej,
korist' brat'.





Jej hlad drvi az spik kosti.
Je hrozna, ako Tvoja spravodlivost',
i ked' ma I'udske meno - RAKOVINA.
A bolesti, ktore nik nezahoji
Kdeze je, Boze, Tvoja laska, milost',
ochrana Otca, posila Ducha, utrpnost' Syna?

Preco si Pane, tak nedockavy
ze mi ju az kruto beries z narucia
a delis to, co si pred oltarom zviazal?
Ved'Teba miliardy inych dusi slavi,
v sferickej hudbe ich hlasy jasaju a zvueia,
tesia sa laske, ktoru si v nich zazal!

A zatiaf nadherna moja ruza samarska
uschyna zo dna na den jak vecny sumrak,
oci sa jej rozzthaju uz svitom nebeskym
Lucis sa teda, I'ubezna moja laska?
Necakas ani na posledny atak,
ktorym chcem nebo dojat' vzlykom pozemskym?

Potom mi odpust', nesmiem ti v ceste stat',
tajomstva neba nepoznam a som len zeme prach
aby som sudil Bozie zamery.
Doposial' som si zvykol iba brat'
z klenotov neba pokladnice a nemat' strach,
ze by sa mi k nej dvere zavreli.

Ked' som t'a dostal ako diamant
mal som vzdy na pamati mat',
ze syteni sme iba laskou Bozej ruky,
majucej pravo darovat' i brat'.
Nemozem preto teraz neprijat'
z Jeho ruk aj tieto moje muky.

Naklon sa aspon, milovana,
co najblizsie k mojej tvari,
prosim t'a nezne o tvoj bozk,
nech laska tvoja neskryvana
mi v srdci vecne ziari
ako prevzacny neba skvost.

Spomienka na atomove nešt'astie v Èernobyle v roku 1986
V aprili uplynulo 20 rokov, co v ukrajinskej atomovej elek-trarni Cernobyl' v bloku c. 4 sluzbukonajuci technik skusal co vydrzi atomovy reaktor. Po chvili chcel pokus zastavit', pretoze meracie pristroje zacali nebezpecne ukazovat' hodnoty, signali-zujuce hrozbu nezvladnutia tohto procesu. Reaktor potreboval byt' na urcitu dobu odstaveny, aby sa stiepna reakcia atomove-ho jadra upokojila a stabilizovala.
Tento clovek vedel, co treba urobit' na odvratenie ka-tastrofv. Nereanoval vsak podl'a svojho svedomia a svojich

vedomosti, pretoze pritomny nadriadeny odbornik, ktory pri-siel az z Moskvy, trval na pokracovani experimentu. Hrozil ukrajinskemu technikovi, ze v pripade neuposluchnutia jeho prikazu bude prepusteny zo zamestnania. Pokus teda po-kracoval a jeho dosledky su zname - zazila ich takmer cela Europa, ale najma samotni Ukrajinci na vlastnej kozi. Budu nimi trpiet' aj d'alsie generacie zamorene radioaktivnym spa-dom i priroda po mnoho rokov.

Pokracovanie na str. 4
Operator bloku 4, ked' zomieral na chorobu z radiacie, este sti-hol oznamit', ze robil vsetko spravne, ze iba plnil prikaz nadriade-neho. Zlyhal anonymny tzv. J'udsky faktor"? Alebo zlyhala, tak ako mnohokrat v I'udskych dejinach, moralka jednotlivca, jeho bojazli-vost' obetovat' sa za inych, ktory nedokazal vzdat' sa - mozno tento krat ani nie svojej existencie, alebo vlastneho zivota, ale iba svojho postavenia, kariery v zamestnani, na zachranu mnohych zivotov?
Mnohi ini sa v tejto kataklizme zachovali hrdinsky, obeto-vali svoje zivoty a svoje zdravie aby zmiernili nasledky

tohto nest'astia a uchranili druhych pred zahubou. Ale ten jeden - ten rozhodujuci, sa nedokazal vzopriet' blaznivemu rozkazu, nemal odvahu povedat' nie, nemal odvahu byf hrdinom.
Prosme Pana o silu vediet' sa vzopriet' svetu, ked' svet od nas ziada konat' zlo. Prosme o silu konat' dobro. Prosme Ducha o silu rozpoznat' kedy tento cas prichadza.


Jozef Racz

Praktické rady
Mill citatelia, dnes zaciname s novou rubrikou „Prakticke rady", ktora ma sluzif vsetkym tym, ktori sa doma staraju o chorych a ne-vladnych I'udi. Casto sa u nich stretavame s poziadavkou, aby sme ich poucili, ako maju to alebo ono prakticky robit'. Mnohi z vas nie su na podobne situacie pripraveni. Preto vam chceme aj tymto sposobom pomoct'. Postupne preberieme tie najcastejsie situacie, s ktorymi sa pri opatere vasich blizkych mozete stretnuf.
Prajeme vam, aby vam nase skusenosti pomohli co najlep-siesastarat'o chorych.

Dnes: Umyvanie leziaceho pacienta na posteli.
Ak je chory nevladny nepohyblivy a nemoze prejst' k umy-vadlu, musime ho umyvat' na posteli. Pokial' to jeho zdravotny stav dovoli, snazme sa ho zapajat' do spoluprace. Bude mat' dobry pocit z toho, ze je uzitocny, ked' nam bude mocf aspoh trochu pomoct' a ul'ahcit' nam umyvanie. Nezabudnime ho za kazdu pomoc pochvalit' a povzbudit'.
Ak chory nevladze, komentujme vsetko prv, ako to urobime. Rozpravajme s nim veku a stavu primerane, nepouzivajme zby-tocne zdrobneliny, mozu ponizovat'.
Aby sme sa mohli pine venovat' umyvaniu, je dobre si vo-pred pripravit' ku ruke vsetky pomocky: uteraky a zinky (osved-cilo sa nam farebne rozlisenie, blede na home partie tela, tmave na dolne partie), mydlo (lepsie je tekute mydlo - menej zateka), sampon, hreben, krem, telove mlieko, zasyp, vatove stetocky na cistenie usi, lavor s teplou vodou a cista bielizeh na vymenu.
Zacnite tym, ze odlozite vrchnu postel'nu bielizeh a choreho nechate prikryteho vlnenou prikryvkou. Vyzlecte mu pyzamo, naj-prv vrchnu cast', a umyte mu, oplachnite a ususte tvar, krk, usi.

Nezabudnite pod kazdu cast', ktoru umyvate, podlozit' uterak, alebo podlozku. Potom mu umyte, oplachnite a ususte jednu homu koncatinu od pazuchy az po prsty, to iste urobte s druhou. Potom umyte hrudnik a brucho. Pod pazuchy, alebo na miesta, kde sa dlho dotyka koza na kozu dajte zasyp. Potom ho obrat'te na bok, umyte mu chrbat a jemne mu ho pomasirujte, pouzite krem, alebo telove mlieko. Tato cast' tela je najviac lezanim zat'azena, preto si ju dobre obzrite, ci nie su na nej zacervenania, to je nebez-pecenstvo vzniku prelezanim. Kazdu zacervenalu cast' osetrite hustym kremom (Menalind). Atiez je to signalom, ze choreho tre-ba castejsie obracat'. Potom tak isto pristupte k umyvaniu dolnej partie tela a genitalii. Treba daf pozor, aby bol chory pri umyvani co najviac zakryty, aby nebolo okno otvorene a aby bola voda primerane tepla. Ak to stav pacienta dovol'uje, posad'te ho a na-mocte mu nohy v teplej vode. Pri umyvani a utierani zvlast' dbajte na priestor medzi prstami, dobre ho vysuste. Nechty na nohach strihajte rovno. Ak ma chory suchu pokozku, mozete mu cele telo natrief vhodnym telovym mliekom alebo kremom. Po skonceni mu oblecte ciste pyzamo a upravte poster. Podlozky, na ktorych chory lezi, musia byf vyrovnane, lebo inac tlacia a mozu vyvolat' neziaduce a bolestne prelezaniny. Nakoniec vyvetrajte.
Je dobre, ak je chory trvale leziaci, aby jeho poster bola co naj-vyssia, aby ste sa vy k nemu nemuseli vel'mi sklanaf. Ak je mozne upravte si ju tak, aby vam bola praca s nim, co najmenej zat'azujuca. Aby ste sa aj vy trocha setrili. Lebo je to fyzicky dost' narocna praca. Postupne nadobudnete zrucnost' a praca sa tym trochu ul'ahci.
Prajeme vam, aby ste mali vy i vas chory pri tomto ukone co najlepsi pocit.

Sestra Monika Sivackova

Na hospic prispeli
(pokracovanie z cisla 4/2005; 201-250)
Z Bratislavy: Julia Glassova, Vlastimil Kajan, Karolina Kova-cova, Jan Werer, Blazena Oreskova, Liliana Cernakova, Eva Bothova, rodina Kovacova, Maria Kyskova, Robko+Mirko Su-nal, Maria Kakosova, rodina Palenikarova, Alojz Stefak, Pavla Horakova, Maria Cermakova, Marianna Ptackova, Ondrej Tren-can, Martin Sid'ak, Eugen Rehorovsky, Adela Belakova, Anna Grznarova, Jan Holly, Rozalia Rosembergova, Rudolf Grubec, Maria Jelinkova, Terezia Ruzovicova, Anna Ondrejkova, Anton a Maria Tomikovi, Jan Gunega, Soha Lesnakova, Terezia Mon-delova, R.K.farsky urad Bratislava Nove Mesto (Blumental), Petronela Sabova, Vladimir Adamec, Eva Hanova, Margita Su-kalova, Maria Markova, Dezider Pancza, Gabriela Krajcovico-va, K.M. Cucorova, Albin Otruba, Michal Zdarilek, Anna Somo-rovska, Karolina Kovacova, rodina Szucsova.
Z Vrablov: Jozef Gazo, Z Banoviec nad Bebravou: Maria Pajti-nova, ZToporca: Bohus Pomna, Zo Ziliny: Kamila Bocschova