tento rok prišla jar akosi veľmi rýchlo. Ponáhľa sa, aby sa prispôsobila nášmu rýchlemu životnému štý­lu. Všetko skorej vykvitlo, všade okolo krása a my nemáme čas si to poriadne ani užiť. A horšie, že nemáme čas sa zastaviť a trochu sa zamyslieť. Žijeme len raz, preto si nájdime čas a sad­nime si spolu s našimi drahými a blízkymi. Nemusí to byť bohato prestretý stôl, za ktorým máme problém to všetko skonzumovať, ale dôverné posedenie, pri ktorom si každý vypočuje každého. Príbuzní mojich zomierajúcich pacientov by Vám vedeli povedať svo­je. Máj je mesiacom lásky, je mesiacom Panny Márie. Ona nás naučí, ako byť pri druhých a ich počúvať.

V marci t. r. sa ko­nalo zasadnutie náš­ho občianskeho zdru­ženia. Zúčastnilo sa ho 42 členov a hostia - zástupcovia Nadá­cie J. Murgaša.
Na programe val­ného zhromaždenia, tak ako to požadujú stanovy Občianske­ho združenia Slneč­nica Slovensko, bola voľba predstavenstva, predsedu a dozornej rady na volebné obdobie 2008 až 2011.
Zhromaždenie malo pracovný ráz - staré pred­stavenstvo informovalo o činnosti a hospodárení za uplynulé obdobie (MUDr. Kristína Kroftová - sr. Barbora, Ing. Mullerová - sr. Silvia). Aktivity boli

zamerané najmä na službu starým, chorým, núdz­nym, zomierajúcim i bezdomovcom. Starostlivosť sa poskytovala prostredníctvom mobilných slu­žieb - Domácej opatrovateľskej služby, Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti a Mobilné­ho hospicu.
Veľmi dobre fungovala požičovňa zdravotných pomôcok. Vydané boli 2 čísla časopisu Slnečnica Slovensko, pokračovalo sa vo sv. omšiach za na­šich zosnulých pacientov, vo vedení kroniky a ak­tualizovaní webovej stránky O.z. Slnečnica Slo­vensko Pre nedostatok času stagnovalo školenie dobrovoľníkov.
Na čelo nového predstavenstva bola jednohlas­ne zvolená Mgr. Erika Cáková - sr. Judita. Redakcia nášho časopisu jej želá úspech v práci i pevné ner­vy a vyprosuje od Najvyššieho požehnanie a silu.

Jozef Rácz

Táto milá a stále usmievavá pani doktorka už tiež nie je - ako väčšina dobrovoľníkov - v oficiálnom pracovnom pomere. A ako všetci takíto dobrovoľníci má všetky dni nabité. Prácou a pomocou v rodine, no hlavne svojimi humanitárnymi a charitatívnymi aktivitami.

Aké je vaše pôvodné povolania a špecializácia?
Som lekárka so špecializáciou epidemiológia. Keďže táto špecializácia je menej častá, dovoľte bližšie vysvetlenie. Chcela som byť detská lekárka. Urobila som prijímacie skúšky na Lekársku fakultu UK v Bratislave, ale človek mieni a Pán Boh mení. Bola mi daná možnosť študovať medicínu na Lekárskej fakulte hygienickej Univerzity Karlovej v Prahe. Vnímala som to ako osobnú tragédiu, ale ako ukázal život, bolo to požehnanie. Celý profesionálny život som pracovala ako lekár- epidemiológ. Epidemiológia - mám z nej dve atestácie, je medicínska disciplína zameraná na zamedzenie vzniku a predchádzanie šírenia infekčných, ale i hromadne sa vyskytujúcich ochorení. Predpokladá prácu v teréne, v nemocnici i v laboratóriu. Pôsobila som 15 rokov ako vedúca oddelenia, neskoršie odboru epidemiológie na Okresnej hygienickej stanici vo Zvolene. A ďalšie roky po presťahovaní rodiny v roku 1977 na Hygienickej stanici mesta Bratislavy (terajší Regionálny ústav verejného zdravotníctva). Poznala som, že môžeme byť užitoční všade, kde nás život postaví a nie je tak podstatné čo robíme, ale ako to robíme.

Znova môžeme našim čitateľom pripomenúť, že cirkevné centrum Ružinov má okrem kostola sv. Vincenta aj svoju sociálnu časť. Z pôvodnej koncepcie sa podarilo vybudovať jej prvý objekt -Dom nádeje, ktorý je pred dokončením.
Vy ste sa doteraz angažovali v laickom Spolku sv. Vincenta, a to konkrétne v jeho organizačnej zložke - Konferencii sv. Gorazda, ktorá výstavbu Domu nádeje zastrešovala. Čomu sa tu venujete?
V súčasnosti našou spoločnou a hlavnou úlohou je získavanie financií na dokončenie stavby Domu nádeje. Podieľam sa na vypracovávaní projektov, prostredníctvom ktorých je šanca získať financie od sponzorov. Z perspektívnej činnosti Domu nádeje m *" bola zverená oblasť prevencie drogových závislostí a v rámci nej aj kontakt s príslušnými organizáciami.
Aký bol váš prechod do Slnečnice? A akú funkciu zastávate tu?
Myšlienka sestier- vincentíek vybudovať v sociálnom centre „hospic" nás v Konferencii veľmi oslovila. Tak z profesionálneho ako aj súkromného života poznáme jeho naliehavú potrebu. Podporovali a zúčastňovali sme sa všetkých aktivít na jeho realizácii, vrátane založenia Občianskeho združenia (rok 2004). Bola som zvolená do jeho predstavenstva, som tiež jeho kronikárka a zapisovateľka.
Mohlo by sa teda povedať, že sedíte na dvoch stoličkách? Alebo skôr, že sú to spojené nádoby?
Sú to skôr spojené nádoby. Aktivity Konferencie sv. Gorazda podporujú aktivity v Slnečnici a naopak. Cieľom oboch spoločenstiev je poskytnúť pomoc starým, chorým a na pomoc odkázaným ľuďom.
Obe problematiky sú náročné. Pomáhať treba aj závislým a ich rodinám, a rovnako aj ťažko chorým a ich rodinám.
Áno. Nám však ide o to, aby sme ťažko chorým pacientom a ich rodinám pomohli „podvihnúť kríž", zatiaľ čo preventívnymi opatreniami by sme chceli zabrániť, alebo aspoň zmenšiť riziko vzniku drogových závislostí.
Ako si predstavujete svoju činnosť po dobudovaní hospicu? Sama - ako lekárka - ste sa zúčastňovali školenia dobrovoľníkov pre hospicovú starostlivosť...

Zatiaľ nemám konkrétnu predstavu. Záleží, kedy bude hospic dobudovaný, ako mi bude slúžiť zdravie a kde budú potrebné ruky dobrovoľníkov. Viem však, že urobím, čo budem môcť.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme hodne zdravia a úspechov pri napĺňaní týchto cieľov.

Komunikácia je jednou zo základných podmienok utvárania normálnych medziľudských vzťahov. Ľu­dia musia komunikovať, aby si mohli vyjadriť svoje pocity, požiadavky, starosti, potreby, ktorých uspo­kojovanie je potrebné pre život.
Často sa stretávame s chorými, ktorí majú naru­šenú komunikačnú schopnosť. Sami ste iste skúsili, ako je ťažké komunikovať s niektorými chorými. Iné problémy majú starší ľudia, iné nepočujúci, iné de-mentní, iné problémy majú pacienti po porážke, iné dlhodobo pripútaní na lôžko, atď.
Výhodou je, ak svojho príbuzného opatrujete doma, poznáte jeho spôsoby vyjadrovania, schop­nosť chápať a vnímate napr. aj zmeny v komunikácii počas choroby.
V prvom rade a najdôležitejšia je láska a trpez­livosť. Určite nám dajú za pravdu tí, ktorí denne nespočetne krát odpovedajú na tú istú otázku ale­bo neustále hľadajú spôsob, ako odpovedať čo najjednoduchšie, najpochopiteľnejšie, krátko a nahlas, so zvýraznenou artikuláciou.
Snažte sa brať ohľad, pokiaľ to ide, na vek, schopnosti, vzdelanie chorého, oslovujte ho menom - mnohým vadia zdrobneniny svojho mena, ale aj zdrobneniny v bežnej komunikácii. Hovorte s nimi ako s dospelými, posilníte tým ich sebavedomie. Keď vediete s chorým dialóg, postavte sa priamo na­proti nemu- napr. keď slabšie počuje, môže odzerať vašich pier a z celkovej gestikulácie a ľahšie chá­pať. Dobre je robiť si aj „skúšku správnosti"- vhodne sa opýtať a presvedčiť sa, či vás chorý počuje a roz­umie vám.
Snažte sa hovoriť priamo s chorým, nie cez sprievodcu a nikdy nehovorte v prítomnosti choré­ho o ňom v tretej osobe. Dávajte pozor, o čom sa pri ňom s niekým rozprávate: môže mať zatvorené oči, ale môže vás aj tak vnímať, vyhnete sa neprí­jemnostiam.
Všímajte si výrazy tváre, pohyby. Niekedy nie sú to znaky utrpenia a agresivity, ale mimovoľne pohy­by. Nebojte sa preto.
Chorý môže stratiť schopnosť hovoriť napr. po mozgovej porážke. Často býva stresovaný, lebo nechápe, prečo mu nerozumieme. Často aj vie, čo chce povedať, no nemôže to vysloviť. Alebo povie slovo, ale to je skomolené alebo opačného význa­mu. Potrebné je riadiť sa inštrukciami logopéda.

V domácom prostredí pri kontakte s chorým môžete používať obrázky, pomocou ktorých chorý môže vy­jadriť svoje potreby a priania- ukáže to na obrázku.
Mnohí chorí ocenia vašu schopnosť počúvať, lebo pri rozprávaní sa môžu zbaviť bremena trápe­nia. Pri počúvaní pokojne seďte, venujte chorému celú pozornosť. Niekedy stačí sa iba usmievať, ob­čas prikývnuť, aby to chorého povzbudilo, aby cítil, že ho máte radi, ste tu pre neho a chcete mu po­môcť. Doprajte si čas a trpezlivo počúvajte choré­ho, ak nerozumiete, snažte sa dešifrovať to, čo chce vyjadriť, prípadne mu pomôžte vyjadriť sa - občas­ným zasiahnutím, doplnením,... ak mu vypadne slo­vo alebo ho nevie vysloviť. Ak nerozumiete, opýtajte sa ho ešte raz. K vytvoreniu dialógu sú potrebné aj chvíľky ticha.
Ak sprevádzate svojho drahého chorého v po­sledných dňoch jeho života na tejto zemi a prípad­ne s vami už nekomunikuje, všetko, čo okolo neho ro­bíte, komentujte. Pomaly, pokojne, s láskou a úctou. Chorý vás vníma, aj keď to nedá najavo. Rozprávajte mu, čítajte, spomínajte, prípadne mu spievajte jeho obľúbené piesne, zahrajte na klavíri, pustite reprodu­kovanú hudbu- láska je vynachádzavá.
Vaša láska, úsmev, pochopenie a spoluúčasť zvýši komfort chorého a obom vám zanechá dob­rý pocit a vďačnosť za spoločne prežité chvíle.

Sr. Monika Siváčková

Pane, ty vieš lepšie ako ja, že zo dňa na deň starnem a jedného dňa budem starý.
Chráň ma pred myšlienkou, že musím pri každej príležitosti a ku každej téme niečo povedať.
Zbav ma veľkej snahy chcieť dávať do poriadku záležitosti druhých ľudí.
Nauč ma, aby som bol rozvážny a ochotný pomáhať, ale aby som pri tom nevŕtal a nerozkazoval.
Nauč ma, aby som dokázal mlčky znášať svoje choroby a ťažkosti. Pribúda ich a vôľa o nich hovoriť rok Čo rok rastie.
Netrúfam s\ prosiť, aby si mi dal dar s radosťou počúvať druhých, keď opisujú svoje choroby, ale nauč ma trpezlivo ich znášať.
Tiež sa neodvažujem prosiť o lepšiu pamäť, len o trochu väčšiu skromnosť a menšiu istotu, keď sa moja pamäť nezhoduje s ich pamäťou.
NauČ ma tej obdivuhodnej múdrosti vedieť sa tiež mýliť.

Pomôž mi, aby som bol, ako je to len možné, láskavý. Starý mrzút je korunné dielo diablovo.
Nauč ma u iných odhaľovať nečakané schopnosti a daj mi krásny dar, aby som tiež dokázal zmieniť sa o nich.
Mám vrásky a Šedivé vlasy. Nechcem si sťažovať, ale tebe, Pane, to hovorím, že sa bojím staroby. Je mi tak, ako keby som sa musel rozlúčiť, nemôžem zastaviť čas. Cítim, ako zo dňa r\a deň strácam silu a prichádzam o bývalú krásu.
Bol som pyšný na to, že sa ešte stále môžem merať s mladými. Teraz cítim a uznávam, že už nie som toho schopný. Bol by som smiešny, keby som sa o to pokúšal.
Ale ty, Pane, hovoríš: „Kto verí vo mňa, tomu narastú krídla ako orlovi."
ba] môjmu srdcu silu, aby som prijal život tak, ako ho ty riadiš. Nie mrzútsky, nie ľútostivo, nie so skleslou náladou, nie ako odchádzajúci, ale ako vďačný a pripravený ku všetkému, k Čomu ma ty ešte povoláŠ.
A k tomu mi daj všetku silu srdca. Amen.

Nové Zámky: Zuzka Kukučková 2x, Hieronym Kukučka,
Poprad: Milena Skokanová 3x,
Turzovka: Ing. Jozefa Dlhopolčíková
Hrnčiarovce: Mária Cíferská
Vráble: Alžbeta Mandzelová
Šamorín: Kristína Krásna
Nové Mesto nad Váhom: Emília Durdíková
Bratislava: Anna Erneková, Terézia Dubničková,
Stanislav Matejička, Imriška Blašková, Veronika
Nagyova, Mária Záhrová, Eduard Andres, Rudolf
Čierny, Mária Pôbišová, Alžbeta Janíková, Alica

Kolbasová, Cecília Hronkovičová, Jozefína Korbelová, Ján Hollý, Kornélia Raffaiová, Marta Hladká, Júlia Otáhalová, Terézia Zaškuliaková, Terézia Ružovičová, Martina Paracková, Anna Rumanová, Edita Kmeťková, Oliver Šabík, Alica Ištvancová, Mária Lukáčová, Mária Skladaná, Ferdinand Prelec, Martina Paracková, Serafína Kopŕivová, Anna Stašová, František Golaris, Lucia Škafská, Laurenc Snopko, Anna Valentová, Alžbeta Šípošová, Lukáš Lauro, Štefan Krajci, Alexandra Lošonská, Janka Koženjakinová.

Vydavateľ a nakladáte!': Občianske združenie Slnečnica Slovensko, Parková ui. 31, 821 05 Bratislava. Bankové spojenie: Ľudová banka, č.ú: 4120008718/3100. IČO: 31815804. Rozširovanie zabezpečuje: Občianske združenie Slnečnica Slovensko. Cena 0.- Sk. Sadzba a tlač: Vydavateľstvo Oto Németh, náklad 600 kusov.
Adresa redakcie a administrácie: Občianske združenie Slnečnica Slovensko, Parková ul. 31, 821 05 Bratislava. Tel./fax: 02/43428444, e-mail: info@ hospic-slnecnica.sk. Internet: www.hospic-slnecnica.sk. Redakčná rada: Ľ. Balúchová, K. Kroftová, M. Ofúkaný, J. Rácz, L. Scheidová, J. Žatkovič. Registračné číslo Ministerstva kultúry Slovenskej republiky: 3285/2004, tém. skúp.: B 12, ISSN 1336-6726