U sme Vás oboznámili, e školenie dobrovoníkov pre Mobilný hospic a stacionár sv. Kataríny Labouré v Bratislave - Ruinove organizuje Ob�anske zdruenie Slne�ica Slovensko v spolupráci s Nadáciou Jozefa Murgaša. Školenie sa uskuto�uje od septembra 2004 v priestoroch Provincialáíu Misijnej spolo�osti v ur�né soboty od 14. do 18. hod. a zú�st�je sa ho priemerne 14 a 18 �enov. Do leta 2005 sa realizovalo 5 školení, a priebene sa o nich referuje v periodiku Slne�ica Slovensko, naposledy v �3/2005. Teraz chceme informova o �lších 4-roch školeniach.
V poradí šieste školenie sa uskuto�ilo 30.4.2005, kecf MUDr. Leopoldína Scheidová, CSc. pokra�vala v téme o vývoji hospicového hnutia vo svete a u nás. Venovala sa problému hospicov a hospitalov, aj procesu ich prestavby na špitály (nemocnice) na území Slovenska v období od stredoveku do sú�snosti - so zvláštnym zreteom na lokality, kde takéto zariadenia stáli (ev. stále stoja). Pozornos upriamila na rehole, ktoré v minulosti na našom území poskytovali starostlivos chorým a zomierajúcim, a ktoré po roku 1990 svoju �nnos obnovili a pôsobia tu do sú�snosti. Osobitne sa zaoberala vývojom hospicovej a palíaíívnej starostlivosti po roku 1990 na území Slovenska a �ských zemí. Ako rozdielne a pomaly sa uberal vývoj hospicov u nás, aké akosti sa museli prekonáva pri presadzovaní hospicovej myšlienky a to od úrovne Ministerstva

zdravotníctva a po lokálnu administratívu a miestnych obyvateov, Poukázala na problémy spojené s organizovaním Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti Slovenska, tie s výstavbou konkrétnych Oddelení Paliaíívnej starostlivosti a hospicov. Vyzdvihla úlohu a mraven�u prácu ob�anskych zdruení i jednotlivcov, ktorí sa s mnostvom prekáok boli ochotní bori.
Na siedmom školení (1.10.2005) sme sa venovali závanému problému bolesti a jej lie�e u hospicových pacientov. Tému predniesla MUDr. Magdaléna Dornetzhuberová. Boles je toti závaný fenomén, ktorý sa bytostne dotýka takmer kadého �oveka, najmä však onkologický chorých, ktorí zárove� predstavujú najvä�scaron;ie percento hospicových pacientov. Preto sa prednášajúca tejto téme venovala so všetkou dôslednosou. U kadého �oveka boles vyvoláva obavy i strach a to nielen v priebehu choroby ale najmä v procese zomierania. Po rozbore podstaty tohto fenoménu rozobrala prí�ny bolesti, jej druhy a najmä lie�u bolesti. Zdôraznila, e v�ka pokroku farmakológie lekári dostali do rúk široké spektrum liekov, kombináciou ktorých mono podstatne ovplyvni boles. Empatiou a vedomosami vyzbrojený lekár môe uah� utrpenie chorého a pozitívne ovplyvni kvalitu jeho ivota, ba môe zabráni iadosti chorého o tzv. dobrú smr - o eutanáziu.

Pokra�vanie na str. 2

Ôsme a deviate pokra�vanie školenia sa uskuto�ilo 8.12.2005 a 14.1. 2006 a bolo venované tak závaným problémom ako sú zomieranie a smr. Tieto témy prednášala MUDr. Leopoldína Scheidová, CSc. Problému tanatológie sa venovala z biologického, sociálneho, psychologického a spirituál-neho hadiska. Zvláš zaujala stanovisko k fenoménu strachu zo zomierania, a špeciálne sa venovala „záitku bezprostrednej blízkosti smrti" (Lazárovmu syndrómu); Neobišla kapitolu sprevádzania smútiacich, prejavom, d�e i lie�e,smútku. Ústrednou myšlienkou bolo upozorni, e v rámci hospicovej starostlivosti ivot pacienta sa ani násilne nepredluje (dystaná-zia), ani neskracuje (eutanázia), ale tím odborníkov sprevádza chorého i jeho rodinu spôsobom, ktorý uah�je prekona túto akú a významnú fázu ivota, strach i utrpenie - rešpektujúc jeho udskú dôstojnos a jedine�os. Napriek tomu, e smrti sa nikto nemôe vyhnú, myšlienku na � vä�scaron;ina udí potlá�, nechá sa smrou prekvapi a to bez prípravy. Konštatovala, e kadý sa musí v ivote nau� mnostvo pravidiel, ale nikto nás nepripravuje na veci posledné, s ktorými sa stretneme na konci ivota; Preto sa venovala aj vybraným kapitolám Náuky o veciach posledných - eschatológii.
Všetky uvedené témy našich dobrovoníkov o�vidne zaujali, take vy�enené štyri hodiny pre kadú tému takmer neposta�vali. K prednesenému problému ivo diskutovali a dopl�vali ho výpove�mi osobnej skúsenosti. Námahu prednášajúcich odmenili úprimným po�kovaním a potleskom. Snahou 0. z. Slne�ica Slovensko i Nadácie Jozefa Murgaša je na�lej pokra�va v školení dobrovoníkov a ukon� ho skúškou s certifikátom.

Leopoldína Scheidová

Dnes je v poradí cykiu "Sestra v akcii" �lšia zo sestier DKL - vínceníiek, ktorá pracuje v DOS-ke, teda Domácej opatrovateskej slube. Je �u Helena Jadro�vá - sestra Stanislava.
Sestri�a Stanislava, aká bola cesta k nám do Slne�ice a do jej DOS-ky?
„Cesty Pána sú nevyspytatené", Ke�sa to tak vezme, na za�atku cesty som nebola vôbec pripravená. �sto som mala strach, napríklad zo zdravotníctva, krvi, zo starostlivosti o starých a chorých, z umierajúcich, aj smrti. Ale v�ka okoliu, dobrému vedeniu a modlitbe „Boe, ak chceš, aby som bola zdravotná sestra, tak mi pomô prekona tento strach" som tu.
Kedy ste za�li hlas povolávajúci do tejto isto nie ahkej sluby?
Nebolo to na prvý raz. Tých oslovení, stretnutí s u�i, o ktorých som ani netušila, e sú zasvätení, bolo na mojej ceste viac. Nie� som hadala, Hadala som duchovno a to mi bolo priam ponúkané, aby som sa s ním na tej ceste stretla. Viete, bolo to v �se tvrdej totality a ja som z Oravy: veký vplyv na moje rozhodovanie mala sestra mojej kamarátky, ktorá ešte za Dub�ka vstúpila k vincentkám do Spolo�osti DKL..,, ale

aj pedagógovia na gymnáziu (bol medzi nimi jeden tajný k�z - matematikár, alebo prísna latin�nárka, u ktorej sme sa tajne stretali pri Svätom písme a u�li sme sa rozjíma).
Absolvovala som prvé tajné duchovné cvi�nie, Alebo: oslovili ma, aby som pracovala s mládeou. Na jednej letnej brigáde som dostala pozvanie do Charitného domu, kde boli staré a choré sestry františkánky a po prvýkrát som videla kláštorný ivot sestier. Na poslednú stredoškolskú brigádu som dostala pozvanie do �ech, kde pracovali vincentky v domove dôchodcov spojenom s ústavom sociálnej starostlivosti.
To sú samí starí a chorí udia. Mali ste strach?
Ten strach z krvi a smrti som v tom �se ešte neprekona-la. Ale � bolo výborné, e tam bolo vea mladých (tajných) sestier, ktoré ma akosi morálne podrali. (Hoci tam boli aj sestri�y v rúchu, ktoré tam postupne presunuli od 50-tych rokov a tie, ktoré v �se tzv. Praskej jari stihli vstúpi do spolo�osti.) Po brigáde prišiel maturitný ro�ík a chcela som ís na farmáciu. Pán mi opä priviedol do cesty jednu skúsenú sestru vincentku. Tá ma upozornila, e dve veci sa nedajú robi naplno. Alebo štúdium alebo duchovné povolanie, ktoré v tom �se bolo tajné. Poukázala na vincentín-sku charizmu by v slubách chorým a opusteným, a to sa dá najlepšie preukáza v zdravotníctve, Na vysokú školu ma nakoniec neprijali. A hoci farmácia je súvisiaci odbor, Pán obrátil moju smerovku na ceste predsa len na to trochu obávané zdravotníctvo. Sama som poiadala o prijatie do Spolo�osti DKL, a moju misiu ur�li do �ech, kde som bola predtým na brigáde. Tam som prešla noviciátom, po 5 rokoch som zloila prvé suby, ale sú�sne som externe študovala na zdravotníckej škole. Robila som síce dve veci naraz, ale bola som u v komunite sestier, � dodávalo vekú silu. Pracovala som tam 12 rokov.
A váš strach?
Ten som prekonala praxou, ale aj prístupom sestier, ktoré mi boli príkladom pri sprevádzaní ako chorých na poslednej ceste. Ešte viac som si raz uvedomila h�ku svojho povolania pri rozhovore s jednou pozostalou príbuznou. Povedala mi: „Máte krásne povolanie, ke�môete by v tých najaších chvíach tak blízko k �oveku, ktorý odchádza a potrebuje ma pocit, e nie je sám. A vy ste ma v tejto chvíli nahradili a zastúpili."
Sestri�a Stanislava, pre� ste nepracovali na Slovensku?
V tom �se bola úplne iná situácia. Na Slovensku bola ašia a komplikovanejšia: sestry boli pod dohadom a pracovali iba v charitných domoch. V �chách síce v 50. rokoch boli íie násilne vyvezené do výroby, ale postupne, ke� vo fabrikách boli pre svoj vplyv „nebezpe�é" pre robotnícku triedu, ich premiest�vali do ústavov sociálnej starostlivosti do pohrani�a. Politický systém im prácou v ústavoch vlastne nahral na sme� mohli sa vráti k pravej slube chorým. Sestry vincentky mali po r, 68 centrum na Mendrike, v malej osade pri Litomyšli, v úplnom zapadákove. Ale práca v ústavoch bola vemi vítaná a ur�tá duchovná (tajná) formácia bola moná. A sestry zo Slovenska boli vemi cenené.

Kedy ste sa na Slovensko vrátili?
V roku 1988 všetky rehole v �chách aj na Slovensku dostali povolenie prijíma dorast, ale jedine do charitných domov pre k�zov a rehoné sestry. Naša Spolo�os DKL vyuila túto monos zlegalízova a zviditeni všetky tajné sestry aj tým, e mohli nosi rúcho. Moja �lšia misia bol Charitný dom pre sestry v Mo�nku. Po revolúcii, v r. 1990 na iados nemocnice v Martine, kde do 50.-tych rokov vincentky pracovali, som bola spolu s �lšími 11 sestrami zaradená na internú kliniku. Asi po piatich rokoch, ke�vznikol problém s vonými pracovnými miestami pre civilné zdravotné sestry, naša komunita dobrovone svoje posty uvonila,
Teda �lšia zmena na vašej ceste...
Áno, bola to nová etapa a iný druh sluby: Košice a sociálna sluba. Najskôr v lôkovej �stí zariadenia opatrovateskej sluby, a potom v domácej opatrovateskej slube aj s administratívnou �nnosou. Spolu 8 rokov. Od roku 2002, ke�sa rozbiehala �nnos sestier vincentiek v Bratislave, pôsobím tu, aby som vykonávala svoju slubu v pomoci chorým.
Ako sa vlastne do vašej opatery dostanú?
Treba sa so iadosou obráti na OZ Slne�ica DOS, Parková 31, na základe lekárskeho odporu�nia. Blišie informácie o podmienkach poskytovania domácej opatrovateskej starostlivosti, následnom pridelení sestry - opatrovateky a pod. podá na telefónnom �iacute;sle 02/43 42 84 44 sestra Judita, ktorá túto �nnos organiza�e zastrešuje.

udmila Baluchová

Dnes: Starostlivos o správnu výivu.
�sto tí, ktorí sa starajú o chorých, najmä tých nevládnych, sú v rozpakoch, � im majú dáva jes a pi. Niektorí im dávajú všetko to, � jedli a pili ako zdraví, iní zbyto�e sa nahá�jú za zvláštnosami,
Základným poznatkom je to, e starý a chorý �ovek, najmä ak sa málo pohybuje, prípadne je nevládny, potrebuje omnoho menej stravy. Je to síce vemi individuálne, � je menej, niekedy aj nevládny sa stále doaduje jedla . Môe ma ešte dobrý apetíí, ale naj�stejšie je to preto, e jednoducho rýchlo zabudne, e u jedol a znovu si pýta. Vtedy musíme by my rozumní a neprekrmova ho. Jednak - nie je dobre, ke�nevládny �ovek priberá - ani pre neho samého, ani pre toho, kto sa o neho stará, ale aj preto, e trávenie potravy mu uberá dos síl a môe potom vea pospáva. Strava, ktorú podávame musí by ahko strávitená a musí obsahova vea zvyškov.
ako strávitené sú tu�é mäsa, údeniny, majonézy, vypráané potraviny. Mäso nemusí by kadý de� radšej na mäkko uvarené, dobre je ho pomlie. Treba im dopria hodne tekutín, vea šavy. U starších sa �sto objavujú poruchy prehítania, nebezpe�á je najmä rya a tarho�, jedlo z nej im ahko zabehne. � sa myslí pod pojmom jedla, ktoré má vea zvyškov? Je to potrava, ktorá sa všetka nestrávi, ale ostáva v �eve a formuje odchádzajúcu stolicu. Je �u dobre uvarená zelenina, ovocie - aj kompóty, uvarené ovsené vlo�y, uprednostni chlieb pred rokami. Obmedzi sladké potraviny, najmä �koládu, lebo zapeká.
Dobré trávenie za�iacute;na pravidelným odchodom stolice. Pri nevládnych nemusí by kadý de� ale musíme striehnu, aby bola aspo�kadý tretí de� Zápchy sú vemi �stými poruchami u týchto chorých.
Jedlo podávame vdy primerane teplé, nevynecháme polievku, najmä na obed, dobre je i na ve�ru. Dávame vdy malé porcie a radšej �stejšie. Najmenej 5x denne, na desiatu a olovrant ovocie, vhodný je aj jogurt, acidofilné mlieko, lebo obsahujú tráviace enzýmy a dobré baktérie. Sladké mlieko nie je vo všeobecnosti dobre znášané, �sto starších udí prehá�. Chýbajú im u na to potrebné tráviace enzýmy. Ráno, ke�sa chorý prebudí, ešte pred rannou toaletou, ponúkame mu vodu, aj ke�sa sám nesauje na smäd. Pocit smädu toti s ve-

kom klesá a prestáva by signálom nedostatku tekutín v tele. Preto musíme starších sami vyzýva, aby pili, ne�kajme, e si budú pýta.
Najmä v horú�vách a pri zvýšenej telesnej teplote sa musí príjem tekutín by aspo� 1,5 litrov. Môeme to skontrolova poda mnostva a farby mo�. Denné mnostvo mo� by nemalo klesnú pod 1 liter a mo� by mal by svetlo ltý. Ak tmavne a stáva sa tmavo oranovým, treba rozhodne prida tekutiny. Na pitie sú pre starších udí vhodné najmä �je- ovocné a bylinkové, �erny �j zapeká. Dobrá je �stá voda, menej minerálka /len pri teplotách/, kyslé mlieko, nezaškodí ob�s pivo - podporuje trávenie a biele víno rozriedené vodou. Je dobré navyknú starého a chorého �oveka na istú pravidelnos, hlavne � sa týka jedla. �sto sa tým upraví aj stolica. Ra�jky sa podávajú a po rannej toalete, ke�u chorý je v kude, pokia sa dá, chorého k tomu posadíme. Po jedle ho necháme ešte chvíu sedie, �sto po ra�jkách sa objaví stolica, bu�e na to prichystaní.
Potom chorého polome a nechajme odpo�iacute;va do desiaty, kedy ho znovu poda monosti vysa�e, podajme mu nejakú ahkú stravu /ovocie, kompót, jogurt/ a znovu �j a iné tekutiny a ak vydrí, nechajme ho sedie a do obeda Obed za�iacute;najme vdy polievkou, � ako málo, ale predsa. Podporuje uvo�vanie tráviacich štiav a pripravuje na trávenie �lšieho chodu.
Po polievke môeme chvíku po�a, nesúrime s jedením a potom podávame hlavné jedlo. Po Jedle poda znovu dostatok tekutín. Nepodáva ich pred jedlom, mohii by oklama alúdok, ktorý by potom u nechcel ni� iné jes. Po obede chorého uloi. Trávenie vyaduje vea síl a chorý zvä�scaron;a si pospí. Na olovrant ho znova budi a poda mu nie� málo, aspo�tekutiny. A necha ho u hore, bráni mu v spaní, Ve�ra môe by skorej, aspo�2 hodiny pred spánkom a slabšia, ahko strávitená, ve�r nepodávame u mäso. Najvhodnejšia je polievka, alebo nejaká omá�a. Pred spaním ešte poda �j alebo vodu. Starý �ovek má �sto zafixované, e ve�r u nesmie pi, aby v noci vea nemo�l. Dnes, ke�máme k dispozícii plienky, ho radšej na noc zaplienkujeme, ako by sme ho obmedzovali na tekutinách.
Izbu, v ktorej bude chorý spa dobre vyvetráme, chorého primerane prikryjeme a prajeme mu dobrú noc.

Sestra Barbora Kroftová

Bratislava: Emil Dohnanec, Mária Svr�ová, Františka Me�arto-vá, Štefánia Stareková, Terézia Zakuliaková, Ing. Viliam Ponca, Irena Malá, Helena Va�vá, František Goalis, Eva Snin�ková, Oga Grófova, Magdaléna Povaanova, Zdenka Stankovi�vá, Ivan Greguš, Tatiana Birigerová, Bernadetta Otrubová, Terézia �rnajová, Anna Palkovi�vá, Helena Hegyiová, So� Lesnáková, K. Magyarics, Albeta Siposová, Marta Kras�nská, Elena Erdéfyiová, Viera Stajní-ková, Anton Lošovský, Jarmila aškovská, OCDS Dobrovi�vá, Helena Hedyiová, Oga Luknárová, Jana Kašaniková, Valéria áková,

Oga Sišoftová, Magdaléna Kissová, Mária Stánková, Mária Miško-vi�vá, Terézia Ruovi�vá, Emília Rešetová, Štefan Javorka, rodina Ba�iacute;ková, Jana Chalaniová, Albeta Mináriková, Anna Molnárová,
Povaská Bystrica: Anna Zigová,
Štefanov: Mária Klenová
Veký Dur: Cyril Meres
Puchov: Gabriela Šámová
Zohor: Mária Urbani�vá
Most pri Bratislave: Dr.Maríán �rvený

Vydavate a nakladáte!': Ob�anske zdruenie Slne�ica Slovensko, Parková ul. 31, 821 05 Bratislava. Bankové spojenie: udová banka, �ú.: 41200087118/3100. I�: 31815804. Rozširovanie zabezpe�je: Ob�anske zdruenie Slne�ica Slovensko. Cena 5,- Sk. Sadzba a tla� Vydavatestvo Oto Némeíh, náklad 600 kusov.
Adresa redakcie a administrácie: Ob�anske zdruenie Slne�ica Slovensko, Parková ul. 31, 821 05 Bratislava. TeL/fax: 02/48257205, e-mai. info@hospic-slnecnica.sk. Internet: www.hospic-slnecnica.sk. Redak�á rada: . Baluchová, K. Kroftová. M, Ofúkaný, J. Rácz, L. Scheidová, J. atkovi� Registra�é �iacute;slo Ministerstva kultúry Slovenskej republiky: 3285/2004, tém. skúp.: B 12, ISSN 1336-6726