Prežívame pôstne obdobie a blížime sa k Veľkej noci. Aj prvé púčiky na stro­moch a sklonené hlávky kvetov, ktoré síce opatrne, ale isto vychádzajú spod zeme, hovoria o nádeji zmŕtvychvstania a radosti, ktorú so sebou prináša nový život, ktorý prekonal nástrahy smrti.
Ponúkame Vám druhé - jarné číslo časopisu, ktoré vychádza pod vedením nášho nového šéfredaktora p. Ing. Jozefa Rácza -želáme mu veľa nápadov a tvo­rivého elánu!
V tomto čísle sa dozviete o našej činnosti v minulom roku v jednotlivých zložkách, ako odzneli na Valnom zhromaždení Občianskeho združenia Slnečnica Slovensko a aj o našich plánoch a predstavách, ktoré by sme chceli zrealizovať, možno aj s Vašou pomocou roku 2009. Oboznámime Vás s našimi členmi, ktorí boli za svoju veľkodušnú službu ocenení v minulom roku a tiež Vám podrobnejšie predstavíme
našu novú členku v pravidelnej rubrike Sestra v akcii...
Prajeme Vám príjemné čítanie!
Hlboké vnútorné zjednotenie sa s trpiacim Kristom a radostné ALELUJA z jeho zmŕtvychvstania Vám praje a vyprosuje

Dňa 28.2.2009 sa konalo valné zhromaždenie Ob­čianskeho združenia Slnečnica Slovensko (OZ SS). prijali sme na ňom troch nových členov, ktorými sú: p. Božena Farkašová, sr. Bernadeta Stanová, dkl a sr. Adela Tomanová, dkl. Každá porozprávala o tom, čo ju motivovalo pre vstup do OZ SS.
Pani Farkašová je bývalá zdravotná sestra, ktorá má mnohoročné skúsenosti s ošetrovaním chorých a chce túto službu vykonávať ako dobrovoľná opatrova­teľka. Sestra Bernadeta, pracuje ako zdravotná sestra v ADOS Slnečnica a najviac ju oslovuje práca s bezdo-movcami. Sestra Adela pracuje ako zdravotná sestra na pol úväzku v ADOS Slnečnica a na pol úväzku v Mobil­nom hospici sv. Kataríny Labouré. Porozprávala nám o svojom blízkom vzťahu k starým a chorým pacientom.
Ďalej bolo zvolené nové predstavenstva OZ SS: Sr. Judita - Mgr. Erika Cáková (predsedníčka), Doc. Ing. Ju­raj Žatkovič, PhD., MUDr. Jana Ráczová, Sr. Silvia - Ing. Mária Múllerová, p. Mária Buntová (členovia).
Sestre Barbore - MUDr. Kristíne Kroftovej a p. Jo­zefovi Brezánimu sme za ich dlhoročnú prácu v pred­stavenstve srdečne poďakovali.

V správe o činnosti OZ SS sestra Judita informovala
o práci jednotlivých zložiek (ADOS, DOS, Mobilný hospic, požičovňa zdravotníckych pomôcok). Prítomní sa tak podrobnejšie oboznámili s činnosťou, rozsahom a počtom opatrovaných a ošetrovaných pacientov.
Agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) sa v roku 2008 štyri sestry starali celkovo o 100 pacientov. Denne - v pracovné dni a aj počas víkendov a sviatkov - ošetrovali 25-30 chorých v ich domácnostiach. Zároveň poskytovali ošetrovateľskú starostlivosť 30. bez-domovcom v dennom centre sv. Lujzy v Bratislave.
Domácej opatrovateľskej službe bolo v roku 2008 opatrených 45 klientov. Záujem o túto službu je veľký, evi­dovali sme 90 žiadostí, z toho 70 z Ružinova.
Mobilný hospic sv. Kataríny Labouré sprevádzal v minulom roku 64 zomierajúcich pacientov a ich prí­buzných. V októbri 2008 bola odslúžená sv. omša za zosnulých mobilného hospicu, na ktorej sa zúčastnili príbuzní a známi.
V požičovni zdravotníckych pomôcok sa pomohlo klientom v núdzi zapožičaním 66 zdravotníckych pomôcok.

Pokračovanie na str. 2

Najväčší záujem bol o polohovateľné postele, antideku-bitné matrace, invalidné vozíky, toaletné kreslá a chodítka.
Ekonómka sr. Silvia oboznámila prítomných s eko­nomickou a finančnou situáciou OZ SS.
Predsedníčka dozornej rady MUDr. Vodičková skonštatovala veľa dobrého a upozornila nás aj na to, čo môžeme vylepšiť.
Zmena nastala aj v redakčnej rade nášho časopisu Slnečnica Slovensko. Šéfredaktorom sa stal Ing. Jo-

zef Rácz, ktorý informoval o ďalšom vydávaní časopi­su. Zachová sa periodicita 4 krát za rok. Vítané by boli príspevky od ďalších členov OZ SS.
Prerokoval sa plán činnosti OZ SS a rozpočet na rok 2009. Boli podané informácie o vývoji situácie vo výstavbe hospicu a na záver bola bohatá diskusia.

Sr. Silvia

Ocenenie „Srdce na dlani" sa udeľuje od roku 1995 a upozorňuje verejnosť na hodnotu dobrovoľ­níctva. V minulosti sa udeľovalo na celoslovenskej úrovni, postupne preberali iniciatívu Vyššie územ­né celky a nazvali ho „Dobrovoľník roka". Cieľom ocenenia je upozorniť na prácu dobrovoľníkov po­skytujúcich neuveriteľné množstvo času a energie v prospech iných ľudí, komunít a neziskových or­ganizácii. V bratislavskom regióne ocenenie „Bra­tislavský dobrovoľník roka" vzniklo roku 2008 vďaka iniciatíve Občianskeho združenia C.A.R.D.O a 21 ďalších mimovládnych organizácií v spolupráci s Magistrátom Hlavného mesta SR Bratislavy. Oce­nenia sa udeľovali 1.12.2008 pri príležitosti Medzi­národného dňa dobrovoľníkov. Ide o 7 kategórii od­meňovania v oblasti sociálnej a zdravotníckej práce, vzdelávania, práce s deťmi, administratívnej práce a manažmentu, životného prostredia a dlhodobej dob­rovoľníckej pomoci organizácii.
Slávnostné odovzdanie cien bratislavským dobro­voľníkom za rok 2008 sa uskutočnilo v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Podujatie sa konalo pod zá­štitou primátora Andreja Ďurkovského, podľa ktorého tento večer bol iný, ako množstvo ocenení, ktoré zažil.

Nominácie zaslalo 21 mimovládnych organizácii, z ktorých laureátov vybrala päťčlenná komisia. Medzi no­minovanými bol aj Ing. Felix Virsík, CSc. (*1927) v ka­tegórii administratívy a manažmentu. Bolo mu ude­lené Poďakovanie, ktoré zohľadnilo skutočnosť, že je zakladajúcim členom a dlhoročným tajomníkom Spolku sv. Vincenta zodpovedným za medzinárodnú spoluprá-

cu, zakladajúcim členom Konferencie sv. Cecílie v Bra­tislave - SVdP, angažovaným občanom pri zriaďovaní Cirkevnej školy sv. Cecílie v Bratislave- Ružinove, napo­kon aj za prácu v OZ Slnečnica Slovensko.

Ocenenie „Bratislavský dobrovoľník roka 2008 -v kategórii Dobrovoľník v oblasti administratívy a manažmentu" dostal JUDr. Milan Baluch (*1924). za aktivity spojené s výstavbou Cirkevného centra v Ru­žinove, za aktivity v Spolku sv. Vincenta a občianskom združení Slnečnica Slovensko. V roku 1998 sa stal predsedom Konferencie sv. Gorazda - SVdP OZ s cie­ľom zabezpečiť stavbu Domu nádeje v Ružinove. Po­dieľal sa aj na viacerých projektoch v oblasti prevencie alkoholovej a drogovej závislosti.
K diplomu a ruži patrila aj malá plastika symbo­lizujúca srdce na dlani. „Cítim srdce na dlani a je to úžasné, keď ľudia nezištne pomáhajú," konštatoval pán primátor. Na tomto podujatí sa zúčastnila aj mi­nisterka práce, sociálnych vecí a rodiny SR pani Vie­ra Tomanová, ktorá odovzdala ocenenia v niektorých kategóriách. Vo svojom príhovore vyzdvihla záslužnú prácu dobrovoľníkov a pripomenula potrebu legislatív­nej úpravy. „Sľubujem, že urobím všetko, aby do konca budúceho roka existovala právna úprava," uviedla pre TASR pani ministerka.
Nuž verme, že sa to podarí. Všetkým oceneným ďa­kujeme a srdečne blahoželáme!

Leopoldína Scheidová, Ľudmila Baluchová
Pokračovanie v ďalšom čísle

Na poslednom valnom zhromaždení Občianskeho združenia Slnečnica Slovensko sme zaznamenali niekoľko zmien. Pribudli ďalší a my ich s radosťou vítame v našich radoch. Prišli medzi nás aj nové sestričky - vincentky, teda dcéry kresťanskej lásky. Jednu z nich vám predstavíme. Dnes hovorí Mgr. Bernadeta Stanová, alias...

Prišla k nám Lmája 2008 v situácii, keď sestra Ju­dita, zastrešujúca činnosť Agentúry domácej ošetrova­teľskej starostlivosti (ADOS) potrebovala pre jej roz­rastajúcu sa činnosť ďalšiu kvalifikovanú sestru.
Sestrička Bernadeta, je u nás zvykom novú „ses­tru v akcii" bližšie predstaviť. Ani vy nebudete vý­nimkou. Povedzte nám, prosím, odkiaľ pochádzate a aké boli vaše míľniky na ceste do Slnečnice?
Pochádzam z Ordzovian na východnom Slovensku. Sme početná rodina, som zo 6 súrodencov. Túžila som vydať sa a mať rodinu s viacerými deťmi. Po príchode vincentínov a DKL r. 1991 do našej farnosti Bijacovce a necelý rok predtým Milosrdných sestier sv. kríža na Spišskú Kapitulu som sa začala stretávať s ľuďmi za­svätenými Bohu. Chcela som pomáhať ľuďom a asi od 8 rokov mojím snom bolo stať sa lekárkou. Boh však mal iný plán. V r. 1995 som zmaturovala na Strednej zdravotníckej škole v Levoči.
Čo bolo také hlavné a dôležité, že ste sa pre vin­centky, teda Spoločnosť Dcér kresťanskej lásky (DKL) aj vy rozhodli?
Keď Boh dáva povolanie, zaväzuje sa ukázať ces­tu - a On mi ju ukázal prostredníctvom ľudí, situácií a samozrejme cez modlitbu. Na DKL, ktoré boli v našej farnosti a hlavne na s. Fides som obdivovala úžasnú lásku, dobrotu, jej blízkosť a otvorenosť voči ľuďom, tiež úsmev aj napriek únave a ťažkostiam. Vr. 1991 som začala kandidatúru v Spoločnosti DKL, aby som mohla ponúknuť lásku aj tým, ktorí sú opustení, trpiaci, na okraji ľudskej spoločnosti, aby znovu našli ľudskú dôstojnosť a úžasnú hodnotu, ktorou Boh obdaril kaž­dého človeka. Po maturite som v Košiciach pokračova­la v kandidatúre a postuláte. V roku 1997 som vstúpila do noviciátu DKL.
V bežnom svete sa dnes stretávame s novotvarmi „oddelenie ľudských zdrojov", „pracovná pozícia", „kariérny rast" a pod. Akosi mi zišli na um tieto vý­razy, hoci ja by som sa chcela celkom jednoducho spýtať na ďalšie vaše miesta „služieb", teda ako ste postupovali?
Po skončení noviciátu v Nitre mojou prvou misiou bola služba v Rajci v domove sociálnych služieb „Do­mov vďaky", kde boli starí a mentálne postihnutí ľudia. Ale boli tam aj Mariánske družiny, s mládežou sme vše­ličo podnikli aj zažili... Potom som prešla na necelé tri roky do Charitného domu v Horných Lefantovciach, kde sme sa starali o naše choré, staršie sestry a externe som študovala na Fakulte zdravotníctva a sociálnej prá­ce na Trnavskej univerzite.
Štúdium a náročná služba. Aká to bola práca? Dá sa porovnať s dnešnou službou v teréne?

Nuž, bola to tiež krásna práca. Praco­vali sme skoro ako ge­riatrické oddelenie bez lekára na tri, resp. dve zmeny. Sestričiek bolo spočiatku vyše 30, po­stupne „odchádzali"] a nakoniec, kým Cha-ritný dom v r. 2007 ne­zanikol, tie čo mohli, boli presťahované do štyroch podobných ko­munít na Slovensku. Spájalo nás zasväte­nie, charizma, modlit­by, denný program vy­plývajúci z komunitného plánu... Ale aj sestričky sú len ľudia. Rôzne znášali starobu a chorobu. Napriek tomu si však myslím, že predsa len v spoločenstve znášali svoje ťažkosti ľahšie, bolo dojímavé ako mobilnejšia sestrička pomáhala svojej ťažšie chorej spolusestre. Ja osobne som veľa čerpala od nich, obdivovala som ako dokázali znášať utrpenie... boli to úžasné poklady ducha.
Medzitým ste skončili magisterské štúdium a prišli ste sem, do ADOS-ky. Stíhate, je vás dosť, s akými problémami sa najviac stretávate?
V roku 2007 som skončila odbor ošetrovateľstvo a v roku 2008 som prišla do Bratislavy. Práca v teréne zna­mená, že poskytujeme ošetrovanie chorým v domácnos­ti, ku ktorej pribudla práca s bezdomovcami. V Agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti pracujeme 4 sestry. Staráme sa asi o 40 pacientov mesačne. Denne stihne­me ošetriť 6-10 pacientov, naša pracovná doba začína o 8,00 hod. a oficiálne končí o 16,30. No pracujeme podľa potreby a snáď ako jediná ADOS-ka aj cez víkendy. Máme k dispozícii jedno auto. Problémy máme skôr s poisťovňa­mi, prekračujeme limity a Spoločná zdravotná poisťovňa nás zatiaľ nezazmluvnila. Máme aj pacientov v domove dôchodcov na Pažítkovej ui, keďže oni ako sociálne zaria­denie nemôžu mať zdravotnícky personál.
Akí sú vaši pacienti? Oslovujú vás oni sami alebo je to rodina, ktorá si uvedomuje, že nestačí a nevlá­dze? Aké zdravotnícke služby poskytujete?
Pokiaľ ide o domácu ošetrovateľskú starostlivosť, je to rodina, obvodný lekár, známi, ktorým sme službu už poskytovali. Máme starých ľudí, aj tých mladších s mozgovými príhodami, kde po úspešnej liečbe a reha­bilitácii dochádza často k zlepšeniu. Máme veľa onko­logických pacientov a tam si choroba vo veku nevybe­rá. No a veľa relatívne mladých pacientov je z radov

bezdomovcov. Ošetrujeme všetko,.čo môžeme: podá­vame injekcie, infúzie, ošetrujeme preležaniny omrz­liny a rôzne chronické rany, meníme katétre a stómie, zavádzame sondy na kŕmenie, rehabilitujeme.
Problematika bezdomovstva je dosť horúca. Veľa ľudí odsudzuje bezdomovcov, že si svoju si­tuáciu spôsobili sami a netreba im pomáhať. Aká je vaša skúsenosť a ako vlastne k ošetrovaniu bez­domovcov došlo?
Keď takmer pred dvoma rokmi začala svoju činnosť nocľaháreň „Depauľ na Ivánskej ceste, zistilo sa, že tam prichádza veľa chorých pacientov (tak mužov ako aj žien), ale aj veľa zranených (po bitkách, či úrazoch) a hlavne veľa bezdomovcov s omrzlinami. Tých všetkých bolo treba ošetriť. Väčšinou boli resp. sú bez dokladov, ale aj bez prostriedkov. Kedže títo chorí sú po prvom ošetre­ní v nemocnici prepustení, dostávajú sa znova na ulicu, v lepšom prípade ich prichýli „Depauľ. Lenže čo s nimi cez deň? Podarilo sa na jeseň 2008 na Krčméryho ulici zriadiť v dvoch starších vilách predbežne do konca roku 2009 Denné centrum sv. Lujzy, kde môže ležať cca 30 pacientov. Sú to veľmi vdáční pacienti. Prichádzame sem 3 x v týždni a podľa potreby aj viackrát. Mnohí nás už čakajú a po istom čase sa aj otvoria a vyrozprávajú nám svoj neľahký osud. Je zaujímavé, že muži sú skôr ochot­ní sa otvoriť. A je skutočne pravda, že bezdomovcom sa môže stať aj vysokoškolsky vzdelaný človek s titulmi pred menom aj za menom. Mnohí naši pacienti sa nimi stali vo chvíľach depresie alebo nezvládnutia zmenenej situácie (úmrtie blízkeho, dôchodcovský vek, strata zamestna­nia...), keď boli pod vplyvom alkoholu alebo drog. K tomu sa pridružila alebo prejavila nejaká choroba, nechali sa oklamať, alebo ich podviedli, ostali bez prostriedkov a stali sa bezdomovcami
Ako vidieť, ADOS-ka Slnečnica je jedným ohniv­kom v reťazi tých, čo bezdomovcom pomáhajú. Tento začarovaný kruh problémov nestačí riešiť ani medzi­národná vincentská organizácia Depaul Slovensko,

ktorá týmto ľuďom zaistila strechu nad hlavou. Je to vlastne celospoločenský problém...
Áno, my momentálne môžeme len ošetrovať, pri­chádzame tam vlastne len kvôli tomu. Žiaľ, nemá­me toľko času, aby sme viac mohli ošetrovať boľavé duše. A začarovaný kruh problémov je takmer nerie­šiteľný. Aby si čitatelia mohli predstaviť, spomeniem napríklad tieto: pacienti s mozgovými príhodami - sú relatívne mladí, ale ležiaci, rehabilitácia je dlhodobo náročná, nemajú dosť financií, aby sa dostali do do­mova dôchodcov...
... dlhodobí bezdomovci (aj 20 rokov), žijúci na uli­ciach trpia najčastejšie omrzlinami; častokrát im musia amputovať končatiny, sú zvyčajne vozičkári a relatívne sebestační: stačí však, že sa zasa opijú, znova sa do­stanú na ulicu a tam mrznú...
... „mladí" chorí bezdomovci nemajú dôchodcovský vek, a teda nárok na starobný dôchodok; ale získať so svojimi diagnózami invalidný dôchodok je tiež nemož­né, lebo zväčša nemajú žiadne doklady, ani osobné, ani o odpracovaných rokoch, a pod.
O Slnečnici až tak veľa nevedia, skôr hovoria, že sme pre nich slnečný lúč. Sú veľmi zranení a ubití životom, už neveria ničomu a okolo seba si vytvárajú bariéru neprí­stupnosti. Chce to čas a trpezlivosť zbúrať ju.
Sestra Bernadeta, ako vy osobne vnímate svoje poslanie a povolanie? Máte vôbec čas na nejaké súkromie?
Čas je veľmi vzácny a potrieb služby okolo nás veľa. Povolanie je pre mňa úžasný dar a prejav Božej lásky. Chcela by som v tejto hektickej dobe, keď ľuďom chýbajú prejavy skutočnej lásky, svojou službou lásku prejavovať. Pokiaľ ide o bezdomovcov, chcela by som, aby sme ich videli aj iným, napríklad ich vlastným pohľadom a uverili, že väčšina si bezdomovstvo nezapríčinila sama. Prosím o porozumenie a kúsok lásky pre všetkých.

Za rozhovor ďakuje Ľudmila Baluchová

Ďakujeme za vašu pomoc a podporu a obraciame sa na Vás s prosbou o poukázanie vašich

2% z dane

pre službu, ktorú vykonávajú naše zložky Občianske­ho združenia Slnečnica Slovensko - opatrovateľská služ­ba, agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti a mo­bilný hospic. Svojim príspevkom pomôžete pri službe pre starých, chorých a zomierajúcich.

Adresa: Občianske združenie Slnečnica Sloven­sko, Parková 31, 82105 Bratislava Právna forma: občianske združenie Č. účtu: 4120008718/3100 IČO: 31815804

Za rozhovor ďakuje Ľudmila Baluchová Vydavateľ a nakladáte!': Občianske združenie Slnečnica Slovensko, Parková ul. 31, 821 05 Bratislava. Bankové spojenie: Ľudová banka, č.ú.: 4120008718/3100. IČO: 31815804. Rozširovanie zabezpečuje: Občianske združenie Slnečnica Slovensko. Cena 0.- Sk. Sadzba a tlač: Vydavateľstvo Oto Németh, náklad 600 kusov.
Adresa redakcie a administrácie: Občianske združenie Slnečnica Slovensko, Parková ul. 31, 821 05 Bratislava. Tel./fax: 02/43428444, e-mail: info@ hospic-slnecnica.sk. Internet: www.hospic-slnecnica.sk. Redakčná rada: Ľ. Baluchová, E. Cáková, K. Kroftová, M. Múllerová, J. Rácz, L. Scheidová, J. Žatkovič. Registr. č. Ministerstva kultúry Slovenskej republiky: EV 1823/08, tém. skúp.: B 12, ISSN 1336-6726